Možno sina chvíľku sadne a len tak popremýšľa nad predchádzajúcim dňom, nad svojimiúspechmi, neúspechmi a nad životom vôbec.Moderného človeka,žijúceho v neosobnej, pretechnizovanej spoločnosti zameranej iba na tomateriálne úžasne priťahuje všetko, čo mu sprostredkuje bezprostredné zážitky,či už sú to kadejaké extrémne športy, vyžitie sa v rôznych zariadeniach alebopri stretnutiach s inými ľuďmi, zvlášť ak sú tie zážitky nevšedné, tajomnéči akokoľvek "nadprirodzené". Pridajme k tomu ešte všeobecný zmätok,ktorý panuje v oblasti názorov na to, čo sa deje s človekom po smrti, a už jejasné, že je vytvorená živná pôda pre rôzne pohľady, smery, javy, skúsenostia pokusy. No nie všetci však prežívajú tietoveci tak, ako sa navonok tvária.
Ľudia sú rôzny niekoho doma čaká pohoda,rodina - možno deti. A niekto sa príchodu domov obáva, pretože sa bude cítiťešte opustenejší a zmätenejší. Možno navonok ani nepôsobí nijak zvláštne, aleako každý je iný tak sa i inak vyrovnáva s každodennými problémami. Čovšak, keď človeka ovláda niečo, z čoho si sám nevie dať rady, chýba mu vitalizmus,stráca záujem o veci, ktoré ho predtým napĺňali, stráca úplne zmysel, cielživota. A na miesto vzťahov k ľudom, k Bohu, k absolútnu sazačína zaoberať všeličím. Čiuž je to veštenie z kariet, alebo ďalej nachádzanie sa cez rôzne magické a čarovné rituály. Je tu i priestor na otázky kam nás to všetko vedie? Ale pozor priuvedomení si tejto situácie a hľadaní odpovede ne ňu, existujú viaceré extrémy, ktorým by sme sa mohli prepadnúť. Jedným z nich sú obviňovanie sveta, politikov, firiem a všetkých okolo nás, že za to zlé čo sa deje môžu oni. Určite by sa našli i taký čo by zo situácie vo svete obviňovali všelijaké tajné skupiny, kulty a možno tí duchovnejšie zameraní našli dva extrémy.
Jedným je popieranie existencie satana a tým ajpopieranie skutočnosti, že môže vplývať na náš svet. Druhým extrémom je mať oneho nezdravý záujem, či prehnaný strach z neho - vidieť čerta, alebo silytemna za všetkým, čo sa deje okolo nás. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým čo sa deje okolo nás a možno nehľadali riešenia niekde u tých mocných ale možno začali od seba a svojho okolia.
Veď o koľko by bol svet okolo nás krajší s úsmevom na tvárach nielen detí ale aj tých starších.